Životnosť panelákov a budúcnosť panelových sídlisk

V roku 1945 bolo na Slovensku 550 000 bytov, z ktorých až 90% bolo v rodinných domoch. Ústredné kúrenie malo len 0,4%, kanalizáciu 3,9% a vodovod 7% bytov. Splachovací záchod, kohútik s teplou vodou a ústredné kúrenie boli nepoznaným prepychom. Prechod od uhľovej pece a latríny k radiátorom s ústredným kúrením a červenému kohútiku s teplou vodou v panelákoch bol preto významným civilizačným skokom. Dnes však už mnohí panelákové sídliská odsudzujú na zánik. 

Prvý slovenský panelák
Prvý slovenský panelák

Prvý slovenský panelák

Prvý slovenský panelák, ktorý mimochodom dodnes stojí a je technickou pamiatkou, bol postavený v roku 1955 v Bratislave na Kmeťovom námestí. Prvým panelovým sídliskom bola bratislavská „Februárka“, postavená na začiatku 60. rokov a rozbehla výstavbu panelových sídlisk na Slovensku, ktoré zmenili tvár našich miest. Paneláky v tom čase predstavovali lacné a efektívne riešenie chýbajúcich bytov. Nebyť panelových technológií, mnoho mladých ľudí a rodín by dodnes bývalo s rodičmi, alebo starými rodičmi.

Podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov bolo v roku 2011 na Slovensku 1 776 698 obývaných  a 205 729 neobývaných bytov. Počet obývaných bytov v bytových domoch predstavoval 877 993 bytov, z ktorých približne 750 000 bytov je postavených panelovou technológiou. V roku 2011 malo Slovensko  5 397 036 obyvateľov, z ktorých viac ako 2 000 000 bývalo v panelákoch. V Bratislave a v Košiciach býva v panelákoch dokonca až 60% obyvateľov. Pôvodne sa s panelákmi rátalo ako s dočasným riešením a ich projektovaná životnosť bola 80 rokov.  Väčšina slovenských panelákov je teda v polovici svojej papierovej životnosti. Aká je ich budúcnosť?

Budúcnosť panelákov

Masovej výstavbe panelákov môžeme mnohé vyčítať, ich budúcnosť však majú v rukách súčasní majitelia bytov. 80 ročná životnosť naprojektovaná inžiniermi v 60. a 80. rokoch minulého storočia je dnes iba papierovou hodnotou. Životnosť týchto stavieb závisí  od stavu obvodového plášťa a nosnej konštrukcie.

Príklad modernej obnovy 50 ročného bytového domu v Nitre

Obvodový plášť a jeho ochrana

Ochranou obvodového plášťa pred vplyvom vonkajšieho prostredia a pravidelnou údržbou stykových škár medzipanelových dotykov je možné výrazne spomaliť jeho degradáciu a predĺžiť životnosť paneláka. Ideálna je aplikácia zatepľovacieho systému, ktorá vytvorí bariéru medzi pôvodným obvodoným plášťom a vonkajším prostredím a zároveň  zlepší energetickú hospodárnosť bytového domu.

Najdôležitejšia je prevencia korózie oceľových spojov. Väčšina problémov a havarijných stavov súvisí so zatekaním škárami medzi obvodovými panelmi, čo vedie k vzniku korózie, trhlín a odpadávaniu kusov fasády. Z pohľadu korózie sú najproblémovejšie balkóny a lodžie. Systémové poruchy týchto vystupujúcich častí predstavujú bezpečnostné riziko a vyžadujú si osobitnú pozornosť.

Smutná realita sídlisk bez regulácie farebného riešenia fasád
Smutná realita sídlisk bez regulácie farebného riešenia fasád

Na každej domovej schôdzi nájdete priaznivcov aj odporcov zatepľovania a každá strana má svoj kus pravdy. Za mnohé negatívne skúsenosti a problémy však nemôže samotná myšlienka ochrany obvodového plášťa, ale neodborná a nekvalitná realizácia. Životnosť dnes používaných tepelnoizolačných systémov je 25 rokov

Ak dnes ľudia na dedinách bývajú v hlinených domoch postavených v 19. storočí, ak historické zámky prežili storočia, tak aj paneláky vydržia podstatne viac ako 80 rokov. Ich krabicová konštrukcia je mimoriadne odolná. Sú stavané v blokoch, ktoré technicky lepšie chránia stavbu. Z konštrukčného hľadiska je životnosť kvalitne obnoveného paneláka takmer neobmedzená. Viac by sme sa mali obávať toho, ako budú o 50 alebo 100 rokov vyzerať niektoré dnešné novostavby.

A keďže v panelákoch býva značná časť populácie, nepochybne budú vznikať nové postupy a technológie na predĺženie ich životnosti.

Zásahy do nosnej konštrukcie

Jednou z nevýhod panelákových bytov je ich nemoderné dispozičné riešenie. Búrajú sa priečky a spájajú obývačky s kuchyňami bez toho, aby tieto úpravy schválil statik alebo stavebný úrad. A čo vymyslí jeden sused, to musia mať aj ostatní. Takéto viacnásobné oslabenie konštrukcie môže znamenať reálne hrozbu. Dobrou správou je, že na systémové poruchy ponúka štát dotácie a pôžičky cez Štátny fond rozvoja bývania.

Dobrým príkladom sú bytovky na neslávne známom košickom sídlisku Lunik IX. Ich obyvatelia svojimi zásahmi natoľko oslabili nosnú konštrukciu, že niektoré z panelákov museli byť demolované a ostatné tento osud ešte iba čaká. Chýbajúce nosné priečky je vidieť aj z ulice.

Na Západe ich zbúrali

Morálne zastaranie

Doteraz sme hovorili iba o fyzickej životnosti. Aby panelové sídliská prežili, bude ich treba obnoviť aj morálne, čo bude ešte väčšou výzvou, než len technologické predlžovanie životnosti materiálu. Ani na Západe nezavrhli panelové sídliská kvôli ich končiacej fyzickej životnosti. Koncentrácia nižšej spoločenskej vrstvy do obrovských obytných celkov vyvolávala problémy a odklon od panelákových sídlisk na súvisel viac so sociologickými než technologickými problémami.

Podobný vývoj je však na Slovensku nepravdepodobný. Kým napríklad v Nemecku išlo o nájomné sociálne byty, u nás ľudia tieto byty vlastnia a preto tieto dve situácie nemožno porovnávať.

Aj takto môže vyzerať obnova paneláka ak sa chce

Posuvníkom si môžete porovnať stav pred a po

Po obnove
Po obnove
Po obnove
Pred obnovou
Pred obnovou

architekti gutgut, www.gutgut.sk

Sídliská potrebujú novú víziu

Zateplenie bytovky, výmena stupačiek, nový výťah a vymaľovanie spoločných priestorov však zo sídlisk neurobia atraktívne bývanie. Je to len dostatočne dobrý kompromis medzi okamžitou dostupnosťou bytu, cenou a lokalitou s dobrou občianskou vybavenosťou existujúceho sídliska. Ak však dnes neexistuje alternatíva, ktorá by v blízkej budúcnosti nahradila 750 000 panelových bytov, mali by sme premýšľať nad tým, ako ľuďom žijúcim na týchto sídliskách ponúknuť víziu moderného bývania. Nevyužité spoločné priestory, anonymita, neestetické a neregulované farebné riešenia obnovených fasád sú každodennou smutnou pripomienkou tejto chýbajúcej vízie (tejto téme sa budeme intenzívne venovať v rámci novovznikajúceho projektu v Košiciach)

Modernizáciou spoločných priestorov sa paneláky môžu otvoriť svojich obyvateľom a sídlisku. Prečo by nevyužité mangľovne a kočikárne nemohli nahradiť fitká, coworkingy, dielne a denné spoločenské miestnosti s organizovanými aktivitami? Osamelosť je chorobou dnešnej doby a prečo nevyužiť príležitosť spoznať sa so susedmi a nájsť si nových priateľov?

Uvažujete o predaji nevyužitého bytu, domu, chaty, pozemku?
Poraďte sa pred predajom. Volajte Férovo 0910 584 228

Aká bude cena panelákov v roku 2050?

Pravdou je, že klienti vek paneláka, v ktorom kupujú byt, takmer vôbec nezaujíma. Dôležitá je cena, lokalita, veľkosť bytu a poschodie. Či je panelák zo 60. alebo z 80. rokov je klientom hľadajúcim byt v paneláku v zásade jedno aj napriek toľko omieľanej obmedzenej životnosti. Ako sme spomínali v úvode článku, väčšina slovenských panelákov je v polovici svojej papierovej životnosti a v roku 2050 by už mnohé z nich ani nemali stáť. Mladé rodiny si na kúpu bytu v paneláku bežne berú hypotéky na 30 rokov. Naozaj im po splatení hypotéky nič neostane?

Nemyslíme si to. Paneláky nás bez problémov prežijú. Stavebný materiál pod omietkou bytového domu určite nie je rozhodujúcim faktorom kvality bývania.Otázkou je iba to, či sídliskám dokážeme vdýchnuť druhý život a ponúknuť ich obyvateľom víziu, ktorú budú chcieť nasledovať.

Starostovia a miestni poslanci sa rokmi menia a preto by nositeľmi tejto vízie mali byť obyvatelia a vlastníci bytov, ktorí chcú kvalitnejšie bývanie než aké ponúkajú sídliská dnes. Ak túto víziu nájdeme a stotožníme sa s ňou, tak panelové byty nebudú mať najmenší dôvod strácať na hodnote alebo zaostávať za inými alternatívami bývania (pozrite si vývoj cien nehnuteľností v Košiciach)

Uvažujete o predaji nevyužitého bytu, domu, chaty, pozemku? Poraďte sa s odborníkmi: 0910 584 228