Košice sú mestom s bohatou históriou a mnohými významnými osobnosťami kultúrneho a spoločenského života. Viete po kom sú pomenované košické ulice?
| Názov ulice | Pôvod názvu | Mestská časť |
|---|---|---|
| Bauerova | Konštantín Bauer (1893 - 1928) slovenský maliar Ako pätnásťročný sa s rodičmi presťahoval do Košíc, kde vyštudoval strednú školu. viac info | Sídlisko KVP |
| Cottbuská | Cottbus nemecké partnerské mesto Košíc viac info | Sídlisko KVP |
| Čordákova | Ľudovít Čordák (1864 – 1937) slovenský maliar Študoval a žil v Košiciach. viac info | Sídlisko KVP |
| Dénešova | Déneš komunistický funkcionár a normalizátor viac info | Sídlisko KVP |
| Drabova | Pál Drab protifašistický bojovník | Sídlisko KVP |
| Drocárov park | Pavol Drocár bývalý starosta mesta (predseda mestského národného výboru) viac info | Sídlisko KVP |
| Hemerkova | Oldřich Hemerka (1862 - 1946) organista, hudobný skladateľ, dirigent a zbormajster V Košickej diecéze vykonával 60 rokov funkciu regenschoriho. viac info | Sídlisko KVP |
| Húskova | Anton Huska (1826 – 1882) hudobný pedagóg, dirigent a skladateľ Učiteľ Hudobnej školy a regenschori Dómu sv. Alžbety, kde zotrval až do smrti. Vyučoval klavír, husle a teóriu hudby a spevu. viac info | Sídlisko KVP |
| Ulica Jána Pavla II. | Jána Pavol II. (1920 – 2005) duchovný a 264. rímsky pápež viac info | Sídlisko KVP |
| Janigova | Ján Janigh (1784 - 1837) hudobný skladateľ a pedagóg V Košiciach bol od roku 1824 učiteľom hudby na hudobnej škole. Súčasne bol regenschori v Dóme sv. Alžbety. viac info | Sídlisko KVP |
| Jasuschova | Anton Jasusch (1882 - 1965) slovenský maliar Jeho viac ako polstoročná tvorba patrí medzi vrcholné výtvarné prejavy moderného umenia 20. storočia na Slovensku. Od roku 1920 sa trvalo usadil v Košiciach. viac info | Sídlisko KVP |
| Klimkovičova | Vojtech Klimkovič (1833 - 1885) slovenský maliar a ilustrátor Venoval sa i sakrálnej maľbe a náučnej ilustrácii. V roku 1872 spolu s bratmi založil Hornouhorský mestský spolok, z ktorého sa zrodilo dnešné Východoslovenské múzeum. viac info | Sídlisko KVP |
| Moskovská trieda | Moskva je hlavné mesto Ruskej federácie, S počtom 12 630 obyvateľov (2019) je najväčším mestom Ruska a najväčším mestom Európy. viac info | Sídlisko KVP |
| Starozagorská | Bulharská Stará Zagora, bývalé partnerské mesto Košíc, je administratívnym a priemyselným strediskom oblasti Stará Zagora. viac info | Sídlisko KVP |
| Stierova | Vojtech Stier (1884 – 1945) typograf a politik Stier bol jedným zo zakladateľov Sprostredkovateľne práce v Košiciach, členom správy košického výrobného a spotrebného družstva a po roku 1918 predsedom družstva Jednota. Bol členom maďarskej národnej a robotníckej rady, potom členom mestskej administratívnej komisie. viac info | Sídlisko KVP |
| Titogradská | Podgorica (mesto v Čiernej Hore), bývalé partnerské mesto Košíc Podgorica je hlavné mesto a zároveň aj najväčšie mesto Čiernej Hory. ). V rokoch 1946-1992 sa volala Titograd (po J.B. Titovi, prezidentovi komunistickej Juhoslávie v rokoch 1945-1980). viac info | Sídlisko KVP |
| Trieda Košického vládneho programu | Košický vládny program, program novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov, bol programový dokument vyhlásený na prvej plenárnej schôdzi vlády Národného frontu Čechov a Slovákov v roku 1945 v Košiciach ako výsledok rokovaní politických predstaviteľov budúceho Národného frontu na veľvyslanectve ČSR v Moskve. Dokument určoval zásady budúcej politiky a bol označovaný za „program (prvej etapy) národnej a demokratickej revolúcie“. Slovenský ústavný právnik Ján Gronský ho opísal ako „program revolučného vytvárania systému regulovanej demokracie, eufemisticky nazvanej ,ľudová demokracia’ revolúcie nacionálnej, antifašistickej a sociálnej, ako východisko k protikapitalistickému prevratu, počiatok socialistickej revolúcie v Československu.“ viac info | Sídlisko KVP |
| Wuppertálska | Wuppertal, partnerské mesto Košíc v Nemecku viac info | Sídlisko KVP |
| Wurmova | Mikuláš Wurm (1896 – 1969) obchodník, člen Komunistickej strany Sovietskeho zväzu viac info | Sídlisko KVP |
| Adlerova | Karol Adler (1910 - 1944) slovenský protifašistický bojovník a partizánsky veliteľ Bol vedúci činiteľ viacerých partizánskych oddielov na juhovýchodnom Slovensku počas SNP. viac info | Dargovských hrdinov |
| Bašťovanského | Štefan Bašťovanský (1910 - 1952) slovenský komunistický politik, vedúci tajomník ÚV KSS Bol členom ilegálneho vedenia KSS, od roku 1945 generálny tajomník ÚV KSS, od 1951 ústredný tajomník a člen sekretariátu ÚV KSČ. viac info | Dargovských hrdinov |
| Benadova | Ľudovíto Benada (1899 - 1973) funkcionár KSČ a politik Komunistický politik a štátnik študoval na Leninskej škole v Moskve. V rokoch 1929-1931 bol tajomníkom banskobystrickej oblasti KSČ. Ilegálne pracoval v KSS žilinskej oblasti a v roku 1943 bol odsúdený za to na 12 rokov väzenia. Bol odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene. Po oslobodení bol pracovníkom ÚV KSS, tajomníkom ÚV KSS, povereníkom štátnej kontroly, predsedom SNR, podpredsedom SNR, členom ÚV KSČ a predsedníctva ÚV KSS a poslancom SNR od 1946 do r. 1971. viac info | Dargovských hrdinov |
| Bielocerkevská | Biela Cerkev – ukrajinské bojisko 1.česko-slovenskej samostatnej brigády v ZSSR. viac info | Dargovských hrdinov |
| Buzulucká | Buzuluk, mesto v západnej časti Orenburskej oblasti v Rusku. Mesto sa zapísalo do čs. histórie počas druhej svetovej vojny, kedy slúžilo ako základňa pre 1. československý samostatný poľný prápor. | Dargovských hrdinov |
| Clementisova | Vladimír Clementis (1902 - 1952) slovenský politik, právnik, spisovateľ a prekladateľ Clementis bol neoficiálnym vodcom davistov. O rok neskôr vstúpil do KSČ. Bol poslancom Národného zhromaždenia a v marci 1939 emigroval z rozhodnutia strany do Paríža. Odtiaľ mal odísť do Severnej Ameriky a rozvíjať tam činnosť KSČ medzi krajanmi v USA a Kanade. viac info | Dargovských hrdinov |
| Drieňová | Ulica netradične pomenovaná po drevine. Drieň obyčajný (Cornus mas), drienka vyrastá do 2-6 metrovej výšky. Zo semien sa praží náhrada kávy. | Dargovských hrdinov |
| Dvorkinova | V. Z. Dvorkin podplukovník Červenej armády, vojenský veliteľ mesta v roku 1945 viac info | Dargovských hrdinov |
| Exnárova | Ladislav Exnár (1907-1945) slovenský funkcionár KSČ a KSS, partizánsky veliteľ S jeho menom sa spája protifašistický odboj a partizánske hnutie. viac info | Dargovských hrdinov |
| Fábryho | František Fábry (1911 - 1975) politický pracovník, verejný činiteľ, účastník SNP a protifašistického odboja Podieľal sa na prípravách SNP a tým si vyslúžil zaradiť sa medzi osobnosti v názvoch ulíc. viac info | Dargovských hrdinov |
| Charkovská | Charkov, mesto na severovýchode Ukrajiny. Má 1 447 435 obyvateľov a je druhým najväčším mestom na Ukrajine. Nachádza sa pri hranici s Ruskom. | Dargovských hrdinov |
| Jaltská | Jalta, prímorské letovisko na severnom pobreží Čierneho mora a na južnom pobreží polostrova Krym (t.j. na uzemí, ktoré si v súčasnosti nárokuje Rusko aj Ukrajina). Mesto sa nachádza na mieste starej gréckej kolónie založenej gréckymi námorníkmi, jednej z mnohých krymských zátok obklopené Krymskými vrchmi. | Dargovských hrdinov |
| Jegorovovo námestie | Alexej Semjonovič Jegorov (1914 - 1970) sovietsky partizánsky veliteľ, ktorý pôsobil počas vojny v roku 1944 na Slovensku Dňa 17. augusta 1944 Jegorov osobne zabezpečil prevoz rozličných druhov potravín z nemeckého skladu vo Svätom Ondreji do Bukoveckej doliny. Pri tejto akcii značnou mierou pomohli civilní zamestnanci skladu. Partizáni odviezli asi 9 ton potravín. Od polovice augusta partizáni intenzívne hromadili a vozili zbrane do hôr, čo bol jasný náznak toho, že čoskoro zintenzívnia svoju aktivitu. viac info | Dargovských hrdinov |
| Kalinovská | Kalinov, neďaleko Medzilaboriec, prvá oslobodená obec na území bývalého Československa dňa 21. septembra 1944. Obec Kalinov oslobodili vojská 3. horskej streleckej divízie generála Vedenina. Dedina pred oslobodením vyhorela, zo 130 domov ľahlo 113 popolom. viac info | Dargovských hrdinov |
| Kpt. Jaroša | Otakar Jaroš (1912-1943) československý dôstojník, účastník protinacistického odboja In memoriam ho povýšili na kapitána a ako prvý cudzinec bol vyznamenaný titulom hrdina Sovietskeho zväzu. viac info | Dargovských hrdinov |
| Krosnianska | Krosno, mesto ležiace na rieke Wislok v juhovýchodnom cípe Poľska. Je vzdialené iba 35 km od hranice so Slovenskom a cca 85 km od hranice s Ukrajinou. viac info | Dargovských hrdinov |
| Kurská | Kursk, mesto leží v západnej časti Ruskej federácie, asi 120 až 150 km od hranice s Ukrajinou. | Dargovských hrdinov |
| Lidické námestie | Lidice (nem. Liditz) sú obec v Stredočeskom kraji, známa tým, že počas druhej svetovej vojny bola vyhladená nemeckými vojskami. | Dargovských hrdinov |
| Lupkovská | Lupkov je priesmyk, ktorý sa nachádza na predhorí Karpát. Toto strategické miesto malo dôležitý význam pri postupe Červenej armády na slovenské územie počas oslobodzovacích bojov. viac info | Dargovských hrdinov |
| Maršala Koneva | Ivan Stepanovič Konev (1897-1971) významný sovietsky generál ruského pôvodu počas druhej svetovej vojny Od roku 1944 maršal Sovietskeho zväzu, dvojnásobný Hrdina Sovietskeho zväzu. viac info | Dargovských hrdinov |
| Maurerova | Július Maurer (1896-1961) robotník, funkcionár KSČ a verejný činiteľ Dvojnásobný držiteľ Radu republiky. Pracoval ako robotník v železorudných závodoch v Krompachoch, potom v Budapešti a Györi. Od roku 1915 bol členom sociálnej demokracie a jedným z popredných predstaviteľov marxistickej ľavice na Slovensku. viac info | Dargovských hrdinov |
| Orechová | Strom orech. | Dargovských hrdinov |
| Ovručská | Pomenovaná bola podľa ukrajinského mesta Ovruč, kde padol kpt. Ján Nálepka. viac info | Dargovských hrdinov |
| Postupimská | Pomenovaná bola po konferencii v nemeckom meste Postupim, na ktorej sa stretla tzv. Veľká trojka. Na nej sa rozhodovalo, aké bude povojnové usporiadania a rekonštrukcie zničenej Európy. viac info | Dargovských hrdinov |
| Povstania českého ľudu | Májové povstanie českého ľudu v roku 1945 bolo otvorené ozbrojené vystúpenie českého a moravského ľudu proti nacistickým okupantom (a ich kolaborantom) v posledných dňoch druhej svetovej vojny. Na čele stála Česká národná rada. viac info | Dargovských hrdinov |
| Prešovská cesta | Podľa mesta Prešov | Dargovských hrdinov |
| Sečovská cesta | Podľa mesta Sečovce | Dargovských hrdinov |
| Tokajícka | Tokajík je obec na Slovensku v okrese Stropkov. Pripomína tragédiu v dedinke Tokajík, ktorá ľahla popolom pred 63 rokmi. viac info | Dargovských hrdinov |
| Trieda arm. gen. Svobodu | Ludvik Svoboda (1895-1979) československý generál a prezident ČSSR Jeho armádna kariéra bola plná zvratov. Za prvej svetovej vojny padol do ruského zajatia a vstúpil do československých légií v Rusku. V roku 1922 opäť vstúpil do armády a bol veliteľom práporu na Podkarpatskej Rusi. V roku 1968 bol zvolený za prezidenta. V auguste sa postavil na stranu Kremľa a odmietol podporiť robotnícko-roľnícku vládu. Pomáhal paralyzovať armádu a sám navrhol rokovania v Moskve, ktoré vyústili k podpísaniu Moskovského protokolu. viac info | Dargovských hrdinov |
| Zupkova | František Zupka (1901 - 1976) komunistický politický činiteľ Zupka bol popredný odborár, komunista, "verný syn komunistického režimu" a spoluzakladateľ komunistických ľudových milícií. Bol funkcionárom najvyšších štátnych odborárskych orgánov a medzinárodného odborového hnutia.V rokoch 1949-1965 pôsobil ako podpredseda Svetovej odborovej federácie. viac info | Dargovských hrdinov |
Vlastníte nevyužívaný byt, dom, chatu, pozemok? Chcete sa presťahovať z menšieho do väčšieho, alebo naopak? Pomôžeme Vám s predajom aj výmenou nehnuteľnosti. Všetko vybavíme za Vás a Vašu nehnuteľnosť predáme za najvyššiu cenu.
Viac o našich službách pri predaji nehnuteľnosti.
